Publikované

Lekárske experimentovanie v Dachau

Robili to všetci – alebo aspoň tí, ktorí mohli

Vypuknutie a eskalácia Druhej svetovej vojny poskytli dôvody pre väčšinu nemeckých nelegálnych lekárskych experimentov na ľuďoch. Experimentovanie na zvieratách sa považovalo iba za slabú náhradu experimentovania na ľuďoch. Keďže z experimentovania na zvieratách sa dali vyvodiť len analogické závery, experimentovanie na ľuďoch sa počas vojny považovalo za nevyhnutné pre nemecké vojnové úsilie. Žiadosti o lekárske experimenty na ľuďoch sa zvyčajne schvaľovali z dôvodu, že testy na zvieratách prinášali len spomínané analogické závery. Presnejšie výsledky z lekárskych experimentov sa dali dosiahnuť iba testovaním na ľuďoch. [1]
Pokračovať v čítaní „Lekárske experimentovanie v Dachau“

Publikované

Čo sa stalo Židom poslaným do táborov počas operácie Reinhardt?

Štandardní historici tvrdia, že všetci Židia poslaní do táborov Treblinka, Belzec a Sobibor počas operácie Reinhardt (Aktion Reinhardt) boli vyhladení. Tvrdí sa, že iba zopár silných mladých Židov bolo dočasne ušetrených, aby udržiavali tábory v chode. Všetci ostatní Židia poslaní do táborov počas operácie Reinhardt boli po príchode ihneď splynovaní bez akejkoľvek registrácie. [1]
Pokračovať v čítaní „Čo sa stalo Židom poslaným do táborov počas operácie Reinhardt?“

Publikované

Bolo spojenecké bombardovanie Drážďan vojensky odôvodnené?

Mnoho historikov tvrdí, že Drážďany boli legitímnym vojenským cieľom, pretože boli jedným z najväčších obchodných a dopravných centier v Nemecku. Iní historici tvrdia, že bombardovanie Drážďan malo za následok zbytočné straty na životoch civilistov a nebolo nutné. Tento článok pojednáva o tom, či bombardovanie Drážďan bolo z vojenského hľadiska odôvodnené.
Pokračovať v čítaní „Bolo spojenecké bombardovanie Drážďan vojensky odôvodnené?“

Publikované

Nemecká invázia do Nórska a Dánska

Invázia vynútená Veľkou Britániou

Keď začala vojna, neskôr známa ako druhá svetová, Nemecko nemalo v úmysle zaútočiť na Nórsko alebo Dánsko. Pre Hitlera bolo výhodné, keď bola Škandinávia neutrálna. Dňa 12. augusta 1939 v rozhovore s talianskym ministrom zahraničných vecí grófom Cianom Hitler vyhlásil, že je presvedčený, že žiadna zo znepriatelených strán nezaútočí na škandinávske krajiny a že tieto krajiny sa nezúčastnia útoku na Nemecko. Hitlerovo vyhlásenie bolo očividne úprimné a potvrdzuje to smernica z 9. októbra 1939. [1]
Pokračovať v čítaní „Nemecká invázia do Nórska a Dánska“

Publikované

Genocída nemeckého národa

Vznik slova genocída

Slovo „genocída“ po prvý krát použil v roku 1944 poľský Žid Raphael Lemkin v knihe Vláda Osi v okupovanej Európe. [1] Lemkin uviedol ku vlastnému neologizmu „genocída“ vysvetlenie: „Pod ‚genocídou‘ máme na mysli zničenie národa alebo etnickej skupiny. Toto nové slovo, vytvorené autorom tak, aby označovalo staré praktiky moderným jazykom, pochádza zo starogréckeho slova genos (rasa, kmeň) a latinského cide (zabíjanie). Teda svojou podstatou zodpovedá slovám ako tyrannicid, homocid [sic], infanticid atď.“ [2]
Pokračovať v čítaní „Genocída nemeckého národa“

Publikované

Neochotný dobyvateľ: Nemecká invázia do Grécka, Juhoslávie a severnej Afriky

Často je kladená otázka: Ak chcel Hitler mier, prečo zaútočil na toľko krajín? V knihe Germany’s War (Nemecká vojna) analyzujem, prečo sa Nemecko spojilo s Rakúskom, absorbovalo časti Československa a Poľska, zaútočilo na Poľsko, ZSSR a ďalšie európske krajiny. V tomto texte vysvetlím, prečo Nemecko napadlo a okupovalo Grécko, Krétu, Juhosláviu, ako aj niekoľko oblastí v severnej Afrike. Preberiem aj niektoré dôsledky nemeckej invázie a okupácie uvedených území.
Pokračovať v čítaní „Neochotný dobyvateľ: Nemecká invázia do Grécka, Juhoslávie a severnej Afriky“

Publikované

Nemecko, pevnosť Európy: Stalinova dobyvačná vojna

Nemecká invázia do Sovietskeho zväzu 22. júna 1941 je širokou historickou komunitou vykladaná ako nevyprovokovaný akt nemeckej agresie. Adolf Hitler sa obvykle označuje ako nedôveryhodný klamár, ktorý zákerne porušil Pakt Molotov-Ribbentrop (Pakt o neútočení) medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom. Historici zvyčajne zobrazujú Josifa Stalina ako nešťastnú obeť Hitlerovej agresie, ktorá bola taká hlúpa, že verila Hitlerovi. Mnoho historikov si myslí, že Sovietsky zväz mal šťastie, keď prežil útok Nemecka.
Pokračovať v čítaní „Nemecko, pevnosť Európy: Stalinova dobyvačná vojna“

Publikované

Výzva pre revizionizmus

Pri uvedení nového historického žurnálu, ktorý je venovaný špecificky nevhodnej histórii – histórii, ktorá nám kladie výzvy a občas je pre nás nepohodlná – sa musíme obzrieť na prvú generáciu samozvaných revizionistických historikov a ich intelektuálne víťazstvá a výzvy. Hoci sa tvrdí, že revizionistická história je stará ako história sama, pretože ide o nič viac či menej než o odhaľovanie pravdy o historických záležitostiach – strhávajúc závoj „oficiálnej“ histórie a vládou vytváranej propagandy, tento výraz sa prakticky zakorenil až v rokoch nasledujúcich po 1. svetovej vojne.
Pokračovať v čítaní „Výzva pre revizionizmus“

Publikované

Josef Mengele – stvorenie mýtu

Môžem sa opýtať drahého čitateľa, či spoznáva niektoré z nasledujúcich mien?

Fritz Klein, Heinz Thilo, Bruno Kitt, Erwin von Helmersen, Werner Rohde, Hellmuth Vetter, Horst Schumann, Carl Clauberg, Hans Wilhelm König, Franz Lucas, Alfred Trzebinski, Oskar Dienstbach, Siegfried Schwela, Franz von Bodmann, Kurt Uhlenbroock, Eduard Wirths, Hans Münch, Johann Paul Kremer, Horst Fischer, Friedrich Entress?
Pokračovať v čítaní „Josef Mengele – stvorenie mýtu“

Publikované

Ozbrojené sily Adolfa Hitlera: Víťazstvo diverzity?

Víťazstvo diverzity: Presne toto charakterizuje nemecké ozbrojené sily druhej svetovej vojny do roku 1945. Hoci to mnohí historici prijmú ťažko, je to napriek tomu presné zhrnutie toho, čo sa v Európe v 30-tych a 40-tych rokoch stalo. Aj keď Nemci začali svoju vojnu s rasistickou doktrínou na mysli, takou, ktorá sa snažila o vytvorenie „Nového poriadku“ pre Európu, s Nemeckom uprostred a nemeckými elitami na vrchole európskej politickej a rasovej hierarchie (nemecká verzia takzvaného „bremena bieleho muža“), Nemci napriek tomu museli vymeniť túto rasovú doktrínu za takú, ktorá podporovala internacionalizmus a tolerovala multikultúrnu a medzietnickú spoluprácu a úzke vzťahy. Mnohí nacisti boli zásadne ovplyvnení nenemcami, s ktorými bojovali a pracovali. Napríklad Fritz Freitag porušil nacistickú doktrínu a namiesto toho sa zameral na vybudovanie Ukrajinskej oslobodzovacej armády.
Pokračovať v čítaní „Ozbrojené sily Adolfa Hitlera: Víťazstvo diverzity?“