Publikované

Nemecká invázia do Nórska a Dánska

Invázia vynútená Veľkou Britániou

Keď začala vojna, neskôr známa ako druhá svetová, Nemecko nemalo v úmysle zaútočiť na Nórsko alebo Dánsko. Pre Hitlera bolo výhodné, keď bola Škandinávia neutrálna. Dňa 12. augusta 1939 v rozhovore s talianskym ministrom zahraničných vecí grófom Cianom Hitler vyhlásil, že je presvedčený, že žiadna zo znepriatelených strán nezaútočí na škandinávske krajiny a že tieto krajiny sa nezúčastnia útoku na Nemecko. Hitlerovo vyhlásenie bolo očividne úprimné a potvrdzuje to smernica z 9. októbra 1939. [1]
Pokračovať v čítaní „Nemecká invázia do Nórska a Dánska“

Publikované

Genocída nemeckého národa

Vznik slova genocída

Slovo „genocída“ po prvý krát použil v roku 1944 poľský Žid Raphael Lemkin v knihe Vláda Osi v okupovanej Európe. [1] Lemkin uviedol ku vlastnému neologizmu „genocída“ vysvetlenie: „Pod ‚genocídou‘ máme na mysli zničenie národa alebo etnickej skupiny. Toto nové slovo, vytvorené autorom tak, aby označovalo staré praktiky moderným jazykom, pochádza zo starogréckeho slova genos (rasa, kmeň) a latinského cide (zabíjanie). Teda svojou podstatou zodpovedá slovám ako tyrannicid, homocid [sic], infanticid atď.“ [2]
Pokračovať v čítaní „Genocída nemeckého národa“

Publikované

Neochotný dobyvateľ: Nemecká invázia do Grécka, Juhoslávie a severnej Afriky

Často je kladená otázka: Ak chcel Hitler mier, prečo zaútočil na toľko krajín? V knihe Germany’s War (Nemecká vojna) analyzujem, prečo sa Nemecko spojilo s Rakúskom, absorbovalo časti Československa a Poľska, zaútočilo na Poľsko, ZSSR a ďalšie európske krajiny. V tomto texte vysvetlím, prečo Nemecko napadlo a okupovalo Grécko, Krétu, Juhosláviu, ako aj niekoľko oblastí v severnej Afrike. Preberiem aj niektoré dôsledky nemeckej invázie a okupácie uvedených území.
Pokračovať v čítaní „Neochotný dobyvateľ: Nemecká invázia do Grécka, Juhoslávie a severnej Afriky“

Publikované

Nemecko, pevnosť Európy: Stalinova dobyvačná vojna

Nemecká invázia do Sovietskeho zväzu 22. júna 1941 je širokou historickou komunitou vykladaná ako nevyprovokovaný akt nemeckej agresie. Adolf Hitler sa obvykle označuje ako nedôveryhodný klamár, ktorý zákerne porušil Pakt Molotov-Ribbentrop (Pakt o neútočení) medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom. Historici zvyčajne zobrazujú Josifa Stalina ako nešťastnú obeť Hitlerovej agresie, ktorá bola taká hlúpa, že verila Hitlerovi. Mnoho historikov si myslí, že Sovietsky zväz mal šťastie, keď prežil útok Nemecka.
Pokračovať v čítaní „Nemecko, pevnosť Európy: Stalinova dobyvačná vojna“

Publikované

Výzva pre revizionizmus

Pri uvedení nového historického žurnálu, ktorý je venovaný špecificky nevhodnej histórii – histórii, ktorá nám kladie výzvy a občas je pre nás nepohodlná – sa musíme obzrieť na prvú generáciu samozvaných revizionistických historikov a ich intelektuálne víťazstvá a výzvy. Hoci sa tvrdí, že revizionistická história je stará ako história sama, pretože ide o nič viac či menej než o odhaľovanie pravdy o historických záležitostiach – strhávajúc závoj „oficiálnej“ histórie a vládou vytváranej propagandy, tento výraz sa prakticky zakorenil až v rokoch nasledujúcich po 1. svetovej vojne.
Pokračovať v čítaní „Výzva pre revizionizmus“

Publikované

Josef Mengele – stvorenie mýtu

Môžem sa opýtať drahého čitateľa, či spoznáva niektoré z nasledujúcich mien?

Fritz Klein, Heinz Thilo, Bruno Kitt, Erwin von Helmersen, Werner Rohde, Hellmuth Vetter, Horst Schumann, Carl Clauberg, Hans Wilhelm König, Franz Lucas, Alfred Trzebinski, Oskar Dienstbach, Siegfried Schwela, Franz von Bodmann, Kurt Uhlenbroock, Eduard Wirths, Hans Münch, Johann Paul Kremer, Horst Fischer, Friedrich Entress?
Pokračovať v čítaní „Josef Mengele – stvorenie mýtu“

Publikované

Ozbrojené sily Adolfa Hitlera: Víťazstvo diverzity?

Víťazstvo diverzity: Presne toto charakterizuje nemecké ozbrojené sily druhej svetovej vojny do roku 1945. Hoci to mnohí historici prijmú ťažko, je to napriek tomu presné zhrnutie toho, čo sa v Európe v 30-tych a 40-tych rokoch stalo. Aj keď Nemci začali svoju vojnu s rasistickou doktrínou na mysli, takou, ktorá sa snažila o vytvorenie „Nového poriadku“ pre Európu, s Nemeckom uprostred a nemeckými elitami na vrchole európskej politickej a rasovej hierarchie (nemecká verzia takzvaného „bremena bieleho muža“), Nemci napriek tomu museli vymeniť túto rasovú doktrínu za takú, ktorá podporovala internacionalizmus a tolerovala multikultúrnu a medzietnickú spoluprácu a úzke vzťahy. Mnohí nacisti boli zásadne ovplyvnení nenemcami, s ktorými bojovali a pracovali. Napríklad Fritz Freitag porušil nacistickú doktrínu a namiesto toho sa zameral na vybudovanie Ukrajinskej oslobodzovacej armády.
Pokračovať v čítaní „Ozbrojené sily Adolfa Hitlera: Víťazstvo diverzity?“

Publikované

Strašná pomsta: Povojnové koncentračné tábory východných víťazov

Východní víťazi nechali po Druhej svetovej vojne v činnosti mnohé pôvodne nemecké koncentračné tábory. V Poľsku, Československu, Maďarsku, Rumunsku a Juhoslávii boli na internáciu etnických Nemcov založené ďalšie tábory. Existencia a fungovanie týchto povojnových táborov je vecou veľkého historického významu. Kým populácia v systéme nemeckých koncentračných táborov narástla začiatkom roka 1945 na rekordnú úroveň 700 000 ľudí, počet Nemcov uväznených po celej Európe v podobných táboroch ku koncu roka 1945 bol možno ešte vyšší [1].
Pokračovať v čítaní „Strašná pomsta: Povojnové koncentračné tábory východných víťazov“

Publikované

Nepriateľ načúva!

Čo vedela Britská výzvedná služba o holokauste?

V knihe The Ultra Secret [1], zverejnenej v roku 1974, spisovateľ Frederick W. Winterbotham po prvý krát odhalil, že Britská výzvedná služba dokázala odpočúvať takmer všetku nemeckú vojenskú rádiovú komunikáciu už veľmi dávno, takmer od začiatku vypuknutia Druhej svetovej vojny. Ako kapitán Kráľovských vzdušných síl a dôstojník Vojenskej výzvednej služby Winterbotham dohliadal na prácu Vládnej školy kódovania a dešifrovania v Bletchley Parku, kde kryptoanalytici prelomili kód „Enigma“, používaný v nemeckých šifrovacích prístrojoch na kódovanie správ vysielaných nemeckou armádou, vojenským námorníctvom a vzdušnými silami.
Pokračovať v čítaní „Nepriateľ načúva!“

Publikované

Úmrtnosť sovietskych vojnových zajatcov v nemeckom zajatí počas Druhej svetovej vojny

Prečo Nemecko zaútočilo na Sovietsky zväz

Nemecká invázia do Sovietskeho zväzu dňa 22. júna 1941 je historikmi často interpretovaná ako nevyprovokovaný akt agresie zo strany Nemecka. Adolf Hitler je zvyčajne opisovaný ako nespoľahlivý klamár, ktorý porušil pakt Molotov-Ribbentrop podpísaný so Sovietskym zväzom. Na druhú stranu je Josif Stalin historikmi vykresľovaný ako nepripravená obeť Hitlerovej agresie, ktorá bola taká hlúpa, že verila Hitlerovi. [1] Mnoho historikov verí, že Sovietsky zväz mal šťastie, keď prežil nemecký útok.
Pokračovať v čítaní „Úmrtnosť sovietskych vojnových zajatcov v nemeckom zajatí počas Druhej svetovej vojny“